O tréneroch a pretekároch

V súťažiach v karate, rovnako ako v iných športoch, máme vždy tendenciu spochybňovať rozhodcu.

Všetci vieme, že rozhodcovia môžu robiť chyby. Sme si však istí, že vyzývať ho a pripisovať mu dôvod porážky je výchovné pre pretekára – dieťa?

Dieťa sa učí, že súťaž (rekreačná alebo súťažná) je moment konfrontácie, kde porovnanie s druhým nám umožňuje vyhodnotiť naše zlepšenia, čeliť svojim limitom a nejakým spôsobom definovať naše schopnosti.

Sme si istí, že obviňovať ostatných za naše zlyhania je najlepšia cesta?

Príliš veľakrát sme vyšli z Tatami a kričali sme „vyhrali ste, nič nechápu… „.

1) Rozhodca je autorita a rešpektovať ho je povinnosťou slušného pretekára. Nie je našou povinnosťou vzdelávať deti, aby boli dobrými a slušnými pretekármi?

2) Ospravedlňovanie zlyhaní obviňovaním iných nie je najlepší spôsob ako vyvolať večnú nespokojnosť, ľudí ochotných kritizovať autoritu a vyhýbajúcich sa sebakritike.

3) Nikdo nedokáže trénovať a zlepšiť schopnosti športovca, ktorý je presvedčený, že nemá vo svojich rukách silu víťazstva alebo aj porážky?

Tréner trénuje športovca, aby súťažil.

Tréning je preto médium, ktoré nám umožňuje dosiahnuť náš cieľ, ktorým je víťazstvo.

Tréner žiada športovca, aby vyvíjal nepretržité úsilie na zvýšenie svojich taktických, fyzických a technických schopností, ktoré sa musia prejaviť. Ak sa nprejavia nemôžeme hádzať vinu na rozhodcu. Športovec si potom spojí snahu na tréningu so zbytočnou prácou, ktorú budú páni v sakách búrať.

A tu je tu vzniká veľká škoda! Nielen pre športovca (určite predurčený prestať súťažiť a možno aj cvičiť), ale aj pre človeka: Je zbytočné sa tak snažiť keď to snaženie nebude odmenené.

Takže musíme znášať tie ,,nespravodlivosti?“ NIE! Musíme zakročiť ako tréneri, aby sme ochránili našich športovcov. Ale profesionálnym spôsobom.

Žiadať rozhodcu o vysvetlenie, dostávať sa do situácií a odchádzať z konverzácie s dobrým podaním ruky.

Nebude to slúžiť na vykonanie spravodlivosti, ale na to, aby sa rozhodca zamyslel nad tým, čo sa stalo a pravdepodobne neurobil tú istú chybu ak nejakú urobil.

A čo hovoríme športovcom?

Snažíme sa pochopiť prehru. Zamyslieť sa nad tým čo nefungovalo, prečo nám nebol pridelený bod za techniku. Hľadáme riešenie ako problém napraviť a pokračujeme v tréningu.

Ak bola určujúca chyba sudcu-rozhodcu (dobre si to premyslíme, kým ju tak definujeme) povedzme to, ale vždy hľadajme spôsob, aby sa to už nezopakovalo a hlavne aby riešenia boli v našich rukách!

Nezabúdajte, že robíme Karate.

Sú aj iné športy, ktoré sa môžu sťažovať na rozhodcov a ich kontroverzné rozhodnutia!

Leonardo Marchi